Tak v plnej sile určite nie, čo si budeme klamať, ale som rada, že som určitým spôsobom späť. Veľakrát som si už stihla otvoriť blog.cz a začala písať článok, na koniec som však všetko zavrhla a radšej sa odhlásila. Múza odo mňa ušla na 100 honov, teda ohľadom článkov na blog, a nechala ma len tak civieť do obrazovky.
ALE!

Rozhodla som sa tú protivu nájsť a dovliecť ju domov za uši a predstavte si, skrývala sa len neďaleko v lesoch smerom do Rožňavy. No nie je to povznášajúce? A vraj sa chcela hrať schovávačku. MRCHA! Určite si tam niekde užívala, kým ja som premýšľala čo dať do článku. Vykatrovať ju!

I ja som len žena, ktorá sa nechá občas unášať vlnami módy, ktoré jej nedajú pokoj. Vyžívam sa v pekných tričkách či svetroch. Rada sa prehrabujem medzi šálmi či čiapkami (mám zopár krásnych exemplároch, keďže som na šáloch a čiapkách závislá), ale predsa len to nie je vrchol môjho sveta...

Najviac asi milujem TOPÁNKY!

Tak sa teda i ja pripajám k vianočným prianiam, ktoré všade odznievajú!

Želám všetkým návštevníkom (náhodným, či stálym) môjho blogu, aby sa poriadne počas večere (obeda, raňajok ;)) najedli, pod stromčekom, aby našli všetko čo si zaželali a od niekoho dostali sladkú pusu pod imelom! :) Pevne verím, že všetko bude také, aké má byť a Vianoce budú vážne sviatkami pohody a pokoja :)

A ženy, nezabúdajte: pri upratovaní sa nepretrhnite ;) Predsa len poznáte ten vtip, ktorý hovorí, že sa Ježiško narodil v chlieve, tak aby sa cítil ako doma? ;) Samozrejme pokiaľ vás to baví, jak je libo, ale zbytočne sa nepretrhnite, je potrebné oddychovať! Nie vždy je taká možnosť, i keď tento rok ide (i budúci) iba o predĺžený víkend :)

Ešte raz všetkým prajem šťastné a veselé! Pevne verím, že spoločne prežité chvíľky s rodinou, pre vás znamenajú tak veľa, ako pre mňa! :) ;) ♥

Pomaly, ale isto. Niekedy premýšľam nad tým ako je možné, že ešte žijem, dýcham... dokážem konať rozhodnutia. Jednoducho sa riadiť podľa seba samej, robiť veci tak ako chcem. Nie, netrpím vidinami. Nenahováram si, že je niečo inak, ako v skutočnosti je. Som realista a snažím sa na svet dívať bez ružových okuliarí, ale občas to už nezvládam.

Poslednú dobu mám zvláštny pocit.

Neviem čo sa deje, alebo možno i viem, ale sama si to celé nechcem priznať.

Dnes sme mali náš posledný nácvik a v sobotu nás čaká veľké finále trojmesačných "tréningov". Som trošku nervózna, z druhej strany smutná, nesmierne šťastná a zároveň sklamaná. Tanec zbožňujem a nácviky patria jednoznačne k tým krajším dňom v mojom živote, pretože mi každý niečo dal. Je pravda, že tri som vynechala, ale napriek tomu to bolo dokonalé. Prežila som si tam niečo... niečo spolu so svojou triedou. Bude to prvá taká ozajstná Akcia s veľkým A. Či nie? :) Pre mňa určite.

Premýšľam, celý čas, ako vlastne prežijem to, keď to celé zmizne. Žiadne stredajšie nácviky a nadávky nato, že sa nestíham na ďalší deň učiť. Bude to všetko preč. Som trošku rada, predsa len budem mať viac času pre seba, ale... tanec milujem a teraz sa ho opäť budem musieť vzdať. Rada by som začala tancovať tak naozaj, profesionálne, ale financie to nedovoľujú. Je mi z toho zle, je mi z toho všetkého na nič... ale to je život. Raz si možno splním svoj tajný svet a tancovať sa naučím tak, ako to môžme vidieť v telke.

Som šťastná a zároveň sklamaná. Smejem sa a zároveň plačem. Tak to má byť?

Ktovie... :)

Nezadržateľne sa to blíži!

11. december 2010!

Môj venček...

Mnohí z vás očividne budú na pochybách a nebudú vedieť o čo sa jedná, preto vysvetlenie: ide o zvyk, ktorý sa udržuje hlavne na Slovensku. Vždy v deviatom ročníku (štvrtom, alebo piatom na osemročnom, ja tom ten tretí prípad :)) sa uskutočňuje prvý ples, ktorý sa nesie v tradičnej tónine.

Konkrétne sa tancuje 15 tancov a to:

Celkovo bola dosť fuška sa naučiť za cca 10 nácvikov všetky tance a nakoniec i poriadne program: nastupovanie, výmena partneriek (2x) atď.

Ale ak mám byť úprimná, nesmierne sa na tento deň teším. Bude jedným z tých významnejších v mojom živote. Neviem sa dočkať!