Dnes sme mali náš posledný nácvik a v sobotu nás čaká veľké finále trojmesačných "tréningov". Som trošku nervózna, z druhej strany smutná, nesmierne šťastná a zároveň sklamaná. Tanec zbožňujem a nácviky patria jednoznačne k tým krajším dňom v mojom živote, pretože mi každý niečo dal. Je pravda, že tri som vynechala, ale napriek tomu to bolo dokonalé. Prežila som si tam niečo... niečo spolu so svojou triedou. Bude to prvá taká ozajstná Akcia s veľkým A. Či nie? :) Pre mňa určite.

Premýšľam, celý čas, ako vlastne prežijem to, keď to celé zmizne. Žiadne stredajšie nácviky a nadávky nato, že sa nestíham na ďalší deň učiť. Bude to všetko preč. Som trošku rada, predsa len budem mať viac času pre seba, ale... tanec milujem a teraz sa ho opäť budem musieť vzdať. Rada by som začala tancovať tak naozaj, profesionálne, ale financie to nedovoľujú. Je mi z toho zle, je mi z toho všetkého na nič... ale to je život. Raz si možno splním svoj tajný svet a tancovať sa naučím tak, ako to môžme vidieť v telke.

Som šťastná a zároveň sklamaná. Smejem sa a zároveň plačem. Tak to má byť?

Ktovie... :)